Blog: Priaznivá predpoveď a talian v opere
Posledné dni sa nesú v znamení ružového študenta. Štúdium je na prvom mieste. Prekvapivo, semester na islandskej univerzite je pomaly na konci. Pripravoval som sa na testy z islandčiny a ani som veľa necestoval.
Môj učiteľ histórie je operný spevák. Minulý piatok mal Giorgo so svojím hudobným zoskupením koncert. Krajinkárskej fotky som už dostatočne nasítený. Mal som chuť na zmenu, a preto som Giorgovi ponúkol moju prácu. On aj jeho kolegovia ponuku prijali a tak som sa vydal do neďalekého Dalvíku.
Kamarátovi Francúzovi vzali pred pár týždňami vodičák za jazdu pod vplyvom alkoholu, a tak teraz požičiava auto kamarátom. Starého forda som prehnal do päťdesiat kilometrov vzdialeného mesta. Na miesto som dorazil dve hodiny pred koncertom. Sadol som si do mojej obľúbenej kaviarne a pozoroval západ slnka. Popri tom na mňa miestni domorodci čumeli ako na zjavenie. Mal som na sebe sako a košeľu. Predsa len, šiel som na operu. Islanďania na kultúrne podujatia chodia zásadne v šušťákoch, preto boli prekvapení.
Učiteľ zorganizoval svoj koncert v dalvíckej knižnici. Nevedel som aké podmienky ma pri koncerte čakajú, a preto som prišiel na miesto predčasne. Prehliadol som si celý objekt. Vedel som na čom som, a preto som si len sadol a čakal.
Fotenie opery má svoje slabé stránky. Vopred som bol upozornený, aby som bol neviditeľný a hlavne ticho. Pomedzi radami stoličiek som sa pohyboval ako duch. Problém bol hlavne s tichom. Každá výmena skiel mi pripadala, ako keby som hádzal o zem petardy. Každá uzávierka znela, ako keby som strieľal so samopalom. Svetla tiež nebolo nazvyš. Pozorne som načúval spevu umelcov a stále keď ich hlas stúpol, musel som fotiť. Keďže svetla bolo málo a môj Nikon 24-70 nie je stabilizovaný, vyfotiť ostrú fotku nebolo ľahké. Najmä keď sériové fotenie bolo tabu. Nakoniec však všetko dopadlo na jednotku. Odovzdal som fotky a klienti boli spokojní.
Po ceste domov bola už noc. Predpoveď polárnej žiary bola najvyššia akú som videl, a preto som musel zastať a kochať sa. Toto prírodné predstavenia človeka naozaj neomrzí. Najlepšie je sa len pozerať priamo nahor. Keď žiara poriadne tancuje, je to ako grafika k hudbe v starom windows media player. Psychadelické, ale aj tak neuhnete pohľadom.
Pri príležitosti talianských volieb, ktoré dopadli tak ako dopadli, som si pre vás pripravil rozhovor s Giorgom. Bavili sme sa dlho a informatívne, takže sa je na čo tešiť.
