Blog: Grécky rap, veľa zrna a ďalšia žiara
Môj grécky kamarát Apostolos je raper. Apo mal návštevu z rodnej krajiny. Rozhodol sa so svojim kamarátom z Grécka nahrať feat. Akureyrská univerzita je síce malá, ale zato dobre vybavená. Nechýba ani vlastné nahrávacie štúdio. Kvôli technickým problémom s nahrávaním, chlapcom celý proces trval vyše štyri hodiny. Po nahrávaní sme mali ísť točiť k nahrávanej skladbe video.
Okrem foto statívu som nemal žiaden potrebný gear na video. Obehal som celú fakultu mediálnych štúdií, no stále som nemohol nájsť nikoho, kto by mi pomohol. Pošťastilo sa mi a na chodbe som stretol dobrého známeho. Angličan Andy vyučuje na našej škole budúcich policajtov a nikdy nepovie nie ak potrebujem radu či pomoc. Chválabohu Andy presvedčil miestneho technika, aby mi zapožičal shoulder rig. Techniku tu bežne nepožičiavajú a nie je ani poistená, preto som mal naozaj šťatie.
Prvý set sme rozložili vo veľmi pofidérnom tuneli. Bola neskutočná zima a jediný zdroj tepla bol v sklenenej fľaši. Klip som predtým nikdy netočil, preto prvé natáčanie zabralo dosť veľa času. Vyskytlo sa aj mnoho problémov. Doniesli sme si totiž príliš slabé repráky a chlapci mali problém trafiť sa do rytmu. Spolužiačka, ktorú sme najali ako herečku, takmer zamrzla pretože v jej scénach bola len v svetríku. Najväčším problémom bol nulový budget. Klip sme chceli natočiť po tme, ale nemali sme žiadne svetlá. Priestor pre kreativitu sa preto stále zúžil na rozmery svetelného kužeľa z lámp.
Druhý deň natáčanie pokračovalo v centre mesta. Za miestnym kníhkupectvom sú kompletne pomaľované schody. Začali sme natáčať ešte za svetla, a preto šlo všetko ako po masle. Horšie prišlo večer. Naša posledná scéna našla svoje miesto pred miestnym kostolom. Dlhočízne schody ku bránam kostola sú osvetlené. Evidentne sme však silu týchto svetiel radikálne podcenili. So zlým svetlom som bojoval ako sa dalo a budem rád, ak výsledný snímok nebude vyzerať ako výpadok signálu.
O natáčaní klipu zrejme najlepšie napovie jeho výsledná podoba, na tú si však budete musieť ešte chvíľu počkať.
Koncom minulého týždňa sa začala sezóna polárnej žiary. Sezóna polárnej žiary je vedecko technický pojem, ktorý som si síce vymyslel, ale zatiaľ funguje. Príroda mi vracia dlh za ten celý mesiac po mojom príchode na Island, kedy som len smutne hľadel na čiernu oblohu. Za posledný týždeň som videl auróru snáď denne. A nie len tak hocijakú, raz bola celá obloha kompletne zelená a žiara, ľudovo povedané, tancovala. Druhý krát bola žiara taká silná, že som mohol pozorovať až fialovú oblohu, rovno spred domu. Mimochodom, vedeli ste, že polárna žiara na severnej pologuli, sa nazýva Aurora borealis, no rovnaký úkaz na pologuli južnej, nazýva sa Aurora Australis.
Islandská hokejová liga nie je najpopulárnejšia súťaž na svete a rozhodne nie najprestížnejšia. No zhodou okolností, sú Akureyrskí Vikingovia najlepší zo všetkých piatich hokejových tímov na Islande. Zozbierali sme mnohočlennú skupinu hokejových nadšencov a vyrazili na zápas. Domáci hrali proti mužstvu z hlavného mesta a my sme boli šťastní, že sa môžeme zapojiť do miestneho spoločenského života. S Jirkom sme sa zhodli, že úroveň hokeja bola niekde medzi Trebišovom a Bardejovom, ale domáci vyhrali päť jedna a nám to stačilo. Zaujímavé je, že v tíme Reykjavíku nechýbali ani českí a slovenskí hráči.
Cez víkend by sme s kamarátmi radi vyrazili na trip. Nikto nevie kde, ani kedy, ale všetci dúfame, že sa budeme môcť vrátiť (to totiž vôbec nie je samozrejmá vec).
