Komentář: Quo vadis, Slovensko?
Pondelková správa o vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice zasiahla Slovensko a vyvolala veľký ohlas v zahraničí. V histórií našej krajiny sa jedná o bezprecedentný prípad. Otázkou je, ako ľudia (nielen ústavní činitelia) zareagujú na túto udalosť.
S finančnými nezrovnalosťami a korupčnými kauzami vládnej strany Smer sa môžeme stretávať už od začiatku jej vládnutia. Dokonca Marek Vagovič o tom napísal 250 stranovú knihu s názvom Vlastnou hlavou: ako Fico predal krajinu oligarchom, ktorá bola vydaná koncom roka 2016.
V jej závere napísal: „Vo vzduchu však cítiť, že sa niečo zlomilo. Politická garnitúra, ktorá v koalícii s obchodníkmi v pozadí uniesla štát, si uvedomuje, že zašla priďaleko. Aj preto sa množia pokusy o diskreditáciu politických protivníkov a kritických novinárov“. Dovolím si tvrdiť, že nikto by si po prečítaní týchto viet nepomyslel, že o necelý rok a pol sa stalo to, čo sa stalo.
Novinár Ján Kuciak zaplatil svojím životom za to, že robil svoju prácu. Za to, že vedel veci, ktoré si niektorí ľudia neželali odhaliť. Vo svojom poslednom článku sa venoval napojeniu talianskej skupiny organizovaného zločinu ´Ndranghetta na vládne špičky, na ľudí, ktorí sa nachádzajú v blízkom okolí Róberta Fica.
Jeho vražda rozbehla sled udalostí, ktoré môže mať fatálne politické následky. V hre je osud Fica, Kaliňáka, Smeru a vládnej koalície. Ich pád môže znamenať urýchlenie procesu hľadania pravdy a zmeny v politike.
Je to na predstaviteľoch opozície a hlavne na ľuďoch, aby pomohli urýchliť proces hľadania pravdy. Preto sa musí opozícia chytiť iniciatívy a tlačiť na Fica, Kaliňáka a Gašpara, aby sa spravodlivosť ukázala. Pretože SKUTOK SA STAL!
Avšak najväčšiu silu v tomto momente majú obyčajní ľudia. O slovenskej verejnosti je známe, že okrem nespravodlivého vylúčenia Petra Sagana alebo olympijského zlata Kuzminovej, ju len máločo dokáže rozhýbať. Smrť novinára je udalosť, ktorá má symbolický význam. Zavraždenie novinára je útok na demokraciu. Toto už mobilizovať ľudí, aby sa pridali k spomienkovým demonštráciám, ktoré by sa mali uskutočniť v dnešný deň na viacerých miestach nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Ľudia by mali ísť do ulíc v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Prešove, Prahe, Brne, Londýne a v iných mestách.
Zo skúsenosti vieme, že stačí „pár“ protikorupčných pochodov a pán premiér Fico sa dokáže vstavať do bojovníka boja proti korupcií. Na to, aby mali tieto demonštrácie zmysel musia sa predložiť jednoznačné požiadavky – okrem iných odvolanie Róberta Kaliňáka, kvôli tomu, že býva v byte daňového podvodníka Baštrnáka, s ktorým v minulosti obchodoval a odvolania Pavla Gašpara, pretože spolu s Kaliňákom vzbudzuje pocit, že tá vražda bude objasnená neskôr, ako by mala a mohla.
Na to, aby demonštrácia bola úspešná treba, aby sa na prípadných budúcich demonštráciách zúčastňovalo stále viac ľudí, alebo aby sa konali pravidelne s rovnakým počtom ľudí. Verím, že ľudia nebudú ľahostajní a vyjdú do ulíc vo väčšom počte. Preto sa pýtam každého nespokojného človeka, ktorý chce žiť v slobode a demokracii dve otázky. Kto, ak nie my? Kedy, ak nie teraz?
