Blog: Zákerná islandština a drahé nákupy, alebo islandský jing a jang
Prvý deň jarného semestra bol v pondelok. Ako prvú prednášku na Akureyskej univerzite, som mal históriu a ideológiu dvadsiateho storočia. Tento predmet vyučuje energický talian, Giorgio. Hodina začala o ôsmej ráno. Pochopiteľne, väčšina študentov (a ja s nimi) nebola najčerstvejšia a rovnako ani Giorgio. Vonku bola stále tma, (až do konca prednášky) a preto nás vyučujúci poslal povinne na voliteľnú kávu alebo čaj. Taliansky temperament robí z Giorgia skvelého pedagóga. Napriek skorej hodíne som pri jeho výklade nemal problém ostať pri vedomí. Prednášku naviac nezabudol okoreniť vtipmi o Donaldovi Trumpovi či rozpravou o tom, ako taliani rovnako ako pizzu vymysleli aj fašizmus.
Po ceste zo školy som so spolubývajúcimi náhodou objavil obchod Netto. Vo výhodnosti nakupovania je až na treťom mieste. Druhé miesto má lacnejší Bonus. Na prvom mieste je zaručene dumpster dive, ktorý u nás čaká na premiéru.
Vo svete vždy musí existovať rovnováha. V tejto nádhernej krajine sú negatívnou protiváhou vysoké ceny. Keď nakupujem v Brne, tak sa snažím neplytvať peniazmi a dva krát si rozmyslieť, čo si kúpim. No až Island ma naučil zamyslieť sa nad nasledujúcim jedlom tri, štyri či päť krát. My, traja chlapci z východnej Európy, sme v pondelok nakupovali ako tri dni pred výplatou. Každú položku, ktorá sa zdala byť prívetivá, sme utekali oskenovať, aby sme zistili cenu. Každú, naozaj každú vec, ktorá mala niečo spoločné s mäsom, sme rýchlo vrátili do mrazničky. Nakoniec sme zase skončili na fazuliach z konzervy, prípadne ryži.
Ako som už spomínal v predchádzajúcich blogoch, Akureyri sa nachádza na fjorde. Na jeho druhý breh vedie z nášho mesta dlhý most. Nemajúc iného programu, rozhodol som sa usporiadať výpravu na tento most a odfotiť odtiaľ mesto. Okrem Jirka sa ku mne pridal aj jeden poľský študent. Cesta k mostu nám ukázala ďalšie krásy tohto mesta. Je až neuveriteľné, koľko dokáže také malé miesto ponúknuť.
Po moste sme sa museli brodiť snehom. Zdá sa, že k nemu zabudli pribudovať chodník. Zaujímavosťou letiska v Akureyri je, že leži od mosta približne 400 metrov. Kto ma pozná tak vie, čo to znamená… Je len otázkou času, kedy tam pôjdem fotiť lietadlá. Keďže miestne letisko pripomína skôr Poprad ako Frankfurt, treba si toto fotenie naplánovať na jeden z dvoch letov, ktoré tu denne pristanú.
Utorňajšia cesta do školy bola skúškou ohňom. Teda vlastne ľadom. Po bohatej snehovej nádielke sa totiž náhle oteplilo. Na chodníkoch bola niekoľko centimetrová vrstva ľadu a tá sa začala topiť. Vďaka tomu naša chôdza pripomínala vystúpenie Jevgenij Pľuščenka s improvizovanou choreografiou.
Na hodinu Islandštiny sme to ledva stihli. A možno by bolo aj lepšie, keby sme ju zmeškali. Neviem čo som čakal, ale tento jazyk asi nebude moja šálka kávy. Už po úvodnej hodine som totiž stratený. Spolužiak dokonca povedal, že síce chcel svoju spotrebu tabaku obmedziť, ale vďaka islandštine ju zrejme skôr zvýši. Naučil som sa však dve nové písmená: þ a ð. Tie sa evidentne vyslovujú v rôznych situáciách inak, no kľúč k správnemu používaniu asi poznajú len rodení Islanďania.
Poobedie nabralo nečakaný spád. Figuratívne i doslovne. S Jirkom sme sa rozhodli zájsť do kníhkupectva a nakúpiť školské potreby. Do cieľa našej cesty sme museli ísť dole kopcom. Keďže boli chodníky klzké, nemohol som odolať a vysypal som sa na zem. Ako fúrik s cementom. Celý mokrý a špinavý som takto pokračoval ďalej medzi ľudí.
Cestou z obchodu sme náhodou stretli zo päť zahraničných študentov. Ako to už býva, rovno nás zobrali na pivo. Výmenní študenti tu chodia na pivo zásadne pred siedmou. Dovtedy, je totiž v krčme pivo za polovičnú cenu. Len za neuveriteľných (pozn. autora: skôr doslovne ako figuratívne) 500 islandských korún (100 kč = 4€). V krčme na nás už čakala skupinka erasmákov. Takto sme pri jednom stole nakoniec sedeli Čech, dvaja Gréci, Ruska, Kanaďanka, Nemec, Američan a Slovák. Atmosféra bola úžasná a mnoho som sa dozvedel. Napríklad, že vo Fínsku majú na parkoviskách zásuvky na autobatérie, aby sa v zime nevybili. Počas tohto večera som tuším aj omladol. Pivo mi museli totiž kupovať starší. Piť sa tu môže až od dvadsať rokov.
