Baviť sa o suchu len na akademickej úrovni nestačí. Potrebujeme systémové opatrenia, apelujú klimatológovia Faško a Turňa

Klimatická zmena a s ňou súvisiace sucho zaťažuje Slovensko už niekoľko rokov. Otepľovanie severnej pologule narušuje mechanizmy počasia, na ktoré boli zvyknutí nielen ľudia, ale aj rastlinstvo. Zmeny je možné pozorovať už nie len na dátach, kdesi na papieri, ale aj v každodennom živote. Niekde vyschli studne, inde sa nedarí úrode a vodné nádrže zívajú prázdnotou. O tom, prečo sa počasie mení, čo s čím súvisí, a prečo si za problémy môžeme z veľkej časti sami, sa dočítate v našom rozhovore s klimatológmi Pavlom Faškom a Marošom Turňom.

Je stav sucha na Slovensku kritický?

Faško: Ten stav sa stále vyvíja. Nie je to len prechodná záležitosť, preto je dôležité o situácií hovoriť a riešiť ju. Pretože zrejme tieto tendencie budú pokračovať ďalej a čo u nás začalo v druhej dekáde 21. storočia sa zrejme preklenie aj do nasledujúcej dekády. Nedostatok vlahy a vody sa stane súčasťou klimatických podmienok, v ktorých žijeme.

Zrážky a teplota vzduchu určujú, aký je stav zavlaženia prírodného prostredia. No a v režime zrážok sú teraz dosť výrazné anomálie. Režim zrážok v priebehu roka nie je taký, ako by mal byť, a veľmi často sa stáva, že veľkopriestorové zrážky trvalého charakteru sa nevyskytujú nielen niekoľko týždňov, ale hlavne v lete aj niekoľko mesiacov. Okrem toho sú počas leta teplotné podmienky, ktoré podmieňujú veľký výpar. Takže keď sa tu objaví nejaká búrka a pri nej naprší, tak voda z lejakov sa veľmi rýchlo vyparuje a nezužitkuje sa tak, ako keby dážď padal v priebehu 24 alebo 36 hodín. Následkom toho je výrazný pokles hladiny podzemnej vody v porovnaní s minulosťou.

Ten problém je veľmi vážny, lebo pokles hladín podzemnej vody stále trvá. Aj teraz po tohtoročnej zime, ktorá bola v decembri a v januári z hľadiska množstva zrážok celkom sympatická, hladiny podzemných vôd zareagovali len veľmi málo. Situácia sa síce trošku zlepšila, ale stále to nie je ideálne. Naviac sme znova na prahu novej jari a veľmi záleží od toho, aké budú zrážky v priebehu tejto sezóny. Táto situácia sa pravidelne opakuje niekoľko posledných rokoch. Zlé je, že nejde o nejakú epizodickú záležitosť, ktorá sa potom vyrieši v priebehu daného roka. Nedostatok, ktorý vznikol v predchádzajúcom roku sa v tom nasledujúcom ešte zhoršuje, či pri najlepšom stagnuje.

Je to zlé aj relatívne k minulosti?

Faško: Zrážok je v dnes neporovnateľne menej, ako napríklad v roku 2010. Vtedy bolo zrážok veľmi veľa. Ale potom zaznamenávame niekoľko rokov, kedy boli zrážky normálne, alebo pod-normálne.

Veľký podiel na celkovom ročnom úhrne zrážok majú búrky. Búrkové lejaky spôsobujú, že keď hodnotíme ročnú hodnotu úhrnu zrážok, tak ten úhrn zrážok nevyzerá až tak zle. Lenže treba si uvedomiť, že z piatich búrkových lejakov mohlo napršať až 150 milimetrov čo môže znamenať v niektorých lokalitách aj tretinu ročného úhrnu. A to je zlé, keď päť búrok tvorí tretinu zrážok.

Aké by tie zrážky vlastne mali byť?

Faško: Na Slovensku máme z hľadiska ročného režimu zrážok dve základné oblasti. Jedna oblasť je v južnej polovici Slovenska. Tam majú za štandardných podmienok zrážky v priebehu roka stúpajúcu tendenciu od obdobia na konci zimy až do konca jari. Približne v máji by malo byť zaznamenané prvé maximum zrážok. Toto platí pre oblasť, ktorá je na juhovýchode a juhozápade Slovenska. V lete tam preto býva prirodzené, že tam nemusí byť toľko zrážok ako na jar. Tie zrážky následne pribúdajú opäť na jeseň. Je to režim zrážok v priebehu roka s dvoma maximami.

V oblasti na severe Slovenska, zase platí ročný režim zrážok, ktorý má takú jednoduchú krivku. Od minima niekedy vo vrcholnom období zimy do maxima v období vrcholného leta. Tieto oblasti na severe a severo-východe Slovenska sú odkázané predovšetkým na zrážky, ktoré k nám prichádzajú z atlantického oceánu.

V južnej polovici Slovenska sa uplatňujú jednak zrážky z Atlantického oceánu, ale dôležitejšie sú tie spojené s tlakovými nížami, ktoré sa tvoria v oblasti Jadranského alebo Stredozemného mora. A práve tieto tlakové níže sa zvykli aktivizovať v prechodných ročných obdobiach, kedy spôsobovali to maximum zrážok na konci jari, a potom v priebehu jesene. Teraz je situácia dosť odlišná, pretože prenos vzduchových hmôt od atlantického oceánu do vnútrozemia Európy, nie je taký stabilný a taký vyvážený ako v minulosti býval.

Ako sa tá nestabilita premieta do praxe?

Faško: Napríklad na Orave, alebo na severe východného Slovenska, ktorá hraničí s Poľskom, kde v minulosti bolo úplne normálne, že bolo pravidelne vlhko a v podstate tam sucho nepoznali, teraz pri absencii poveternostných frontov, ktoré k nám prichádzajú od západu, v týchto oblastiach niekedy sucho je, a býva tam dokonca až príliž horúco.

Keďže zrážky nie sú a teplo sa nespotrebováva na výpar, ohrieva sa zemský povrch. To zapríčiňuje, že napríklad v Oravskej lesnej, výrazne narástol počet tropických dní. Oblasti na juhovýchode a juhu a juhozápade Slovenska zase trpia, ak aktivity tlakových níží v oblasti stredozemného mora sú niekedy až príliš aktívne, a potom zase u nás prestanú ovplyvňovať počasie. Sú dosť nevypočítateľné. Zrážok je niekedy až príliš veľa, a potom naopak niekoľko mesiacov sa k nám nedostane ani jedna z tlakových níží.

V priebehu roka 2019 sa akosi nedostávajú do oblasti Slovenska a prejavuje sa to tým, že je s výnimkou tej prvej polovice januára už dosť málo zrážok, až do začiatku marca. Je to preto, lebo tlakové níže, ktoré sa napríklad tvorili v oblasti stredozemného mora postupovali skôr do Grécka a Turecka a nedostávajú sa k nám. Tlakové níže sa zvykli pohybovať smerom na severovýchod. Tento rok to tak nie je. Takže je to dosť nevyspytateľné a v každom prípade, ročný režim zrážok u nás je veľmi narušený. Mnohé plodiny a rastlinstvo všeobecne bolo nastavené na iné podmienky, a tak teraz rastliny v takomto vlahovo a zrážkovo nevyváženom prostredí dosť trpia.

Dá sa povedať prečo sa zmenil u nás systém prílivov od stredozemného mora?

Faško: Zmena súvisí s cirkulačnými podmienkami v Európe. Medzi vysokými a nízkymi zemepisnými šírkami severnej pologule, nie je taký teplotný kontrast, ako býval. Ten chladný vzduch, ktorý sa vyskytoval za severným polárnym kruhom a horúci, ktorý sa nachádzal v oblastiach subtropických a tropických bol omnoho výraznejší. Bol motorom prenosu vzduchových hmôt od západu smerom na východ. A keďže oblasti na severe sa otepľujú rýchlejšie ako oblasti na juhu, tak tento kontrast sa stále zmenšuje. Čo spôsobuje, že fronty od západu na východ postupujú, ale príliš pomaly. Dynamika toho procesu prenosu vzduchových hmôt z atlantického oceánu do vnútrozemia Európy už nie je taká aká by mala byť.

Turňa: V atmosfére sa tvoria Rossbyho vlny. Je to prúdenie v atmosfére, ktoré využíva letectvo, pretože vo vysokých vrstvách atmosféry fúka vietor, ktorý je veľmi silný a lietadla v tomto prúdení majú nižšiu spotrebu paliva. V oblasti, kde bola frontálna zóna, zvykli byť akési vlny. Tie majú dnes oproti minulosti už oveľa väčšiu amplitúdu. Keď je tá vlna hlbšia tak to spôsobuje, že všetko čo sa v rámci tohto systému posúva od západu na východ, sa posúva pomalšie. Preto sme zažili aj situácie, kedy určitý typ poveternostných podmienok trvá dlhšie ako v minulosti. Môže sa tak stať, že aj obdobie, kedy sa nevyskytujú zrážky, alebo je veľmi horúco, môže trvať veľmi dlho. A naopak, keď príde vlhké alebo chladnejšie počasie, tak takisto nemusí trvať tri až sedem dní, ako to štandardne býva, ale môže byť dlhšie. Toto sa stalo na konci minulého roku a v polovici januára 2019. Severozápadná cyklónová situácia, ktorá spôsobila záľahy snehu na severozápadnom Slovensku, trvala v postate až tri týždne, čo nie je normálne.

Aký dôležitý je sneh pri vývoji sucha počas roka?

Faško: Sneh je dôležitý, pretože by mal byť akousi zárukou, že na jar, keď sa začne otepľovať, roztopený sneh zavlaží prostredie, v prípade, keď sa na jar nevyskytujú zrážky. Lebo u nás nie je žiadna výnimka, že na jar môže byť menej zrážok, najmä na začiatku. Ale teraz v súvislosti s tým, že teplotné podmienky v zime sú nevyvážené, tak keď v zime padá sneh, tak síce sa vytvorí snehová pokrývka, ale neakumuluje sa tak dobre ako v minulosti. Je to preto, že po období, kedy sneh padá sa zase oteplí a sneh sa roztopí. Problém je, že sa topí na väčšej časti Slovenska. Vlastne stabilná snehová pokrývka sa obmedzuje v posledných zimách na úroveň  niekde nad kotlinami, aj takými ako je napríklad Liptovská, alebo Popradská kotlina. Územie kde sa kumuluje snehová pokrývka je teda oveľa menšie v porovnaní s tým, kde sa tvorí nestabilná pokrývka. Kvôli tomu je potom na konci zimy snehu málo.

Napríklad aj v januári tohto roku sa hovorilo o tom, že čo sa stane, keď sa všetok ten sneh začne topiť. A vidíte, nemusíme robiť nič, lebo tým, že sa prestali vyskytovať zrážky, sneh sa topil postupne a tá voda je vlastne už preč. Momentálne sa totiž vyskytuje sneh niekde v úrovni od 650 až 700 metrov nad morom. To už sú plochy, ktoré nám nejaké nebezpečné povodňové situácie neprinesú.

Dokáže sneh vsakovať do pôdy keď sa roztopí počas zimy a pôda je zamrznutá?

Faško: Je otázka či je tá pôda vôbec zamrznutá. Ona teraz veľmi často ani nebýva zamrznutá. Sneh napadá aj na nezamrznutú zem, čo tiež pôsobí proti stabilite snehovej pokrývky, pretože tento sneh sa rýchlejšie topí. Voda z toho topiaceho sa snehu môže našťastie v prípade ak nie je zamrznutá vsakovať do pôdy. To sa počas tejto zimy v mnohých regiónoch Slovenska aj stalo, našťastie. Ale treba brať do úvahy, že veľa zrážok bolo iba na západe , severozápade a severe Slovenska ale napríklad na juhu stredného Slovenska, či veľkej časti východu zase cez zimu veľa zrážok nebolo. Čiže aj pokiaľ sa nejaká voda z topiaceho sa snehu dostala do pôdy, nebolo jej veľa. Napríklad v Rimavskej sobote v období od septembra do konca februára dosiahol úhrn zrážok iba 175 milimetrov. To je málo, a to aj keď je to chladnejší polrok. Táto hodnota by mala byť vyššia a normálne by to malo byť tak 250 milimetrov, takže tam len za posledných šesť mesiacov vznikol deficit 75 mm. Pričom začína iba to teplejšie obdobie roka a potenciálne sa tento stav môže zhoršovať.

V oblastiach, ktoré sú východne od Rimavskej soboty je deficit dokonca ešte horší. Napríklad v Košiciach v porovnateľnom období zaznamenali len 133 mm zrážok a deficit tam za šesť mesiacov presahuje 94mm. Vo Východoslovenskej nížine v Trebišove bol deficit 72 mm. Nebolo to dobré ani v Popradskej kotline, pretože v Poprade boli úhrny zrážok porovnateľné ako vo východoslovenskej nížine, 148mm, tiež tam vznikol deficit zrážok až 57 mm. Takže tá vlaha z topiaceho snehu nejaká bola, ale bolo jej málo. Teraz veľmi záleží, čo sa stane v nasledujúcich mesiacoch počas jari a leta, ak bude počasie také aké bolo v minulom roku, tak to bude zlé.  Pretože tieto vlahové podmienky, ktoré teraz na väčšine územia Slovenska sú, nie sú zárukou toho aby bol dostatok vlahy pri takých skôr búrkových lejakoch a nadnormálne teplom počasí.

Dá sa hovoriť o klimatických zmenách alebo iba o meteorologických zmenách?

Faško: Najlepšie je hovoriť v tomto prípade v jednotnom čísle, pretože toto, čo dnes ovplyvňuje charakter počasia u nás, tak to je klimatická zmena, ktorá je podmienená činnosťou človeka. Ak hovoríme o tomto termíne v množnom čísle, tak to sú klimatické zmeny, ktoré sa dejú v historických epochách vývoja zeme. A to je úplne iný problém, pretože toto všetko čo sa dnes deje, čo robí problémy ľudom dnes na zemi, tak okrem toho sa na pozadí dejú normálne klimatické zmeny, tie stále prebiehajú. No prebiehajú v dlhom časovom horizonte a my to neovplyvňujeme. My svojou činnosťou zapríčiňujeme ten aktuálny stav. Problém spočíva v tom, že zmeny spôsobujeme veľmi rýchlo a prostredie sa tomu nedokáže prispôsobovať. Keď to potom rozmeníme na drobné, tak to, čo my tu riešime, že sa musíme zaoberať tým, že aké stromy budeme vysádzať, aby dokázali v tomto prostredí existovať, aké plodiny budeme pestovať, aby to bolo efektívne a aby výnosy z nich boli také, aby malo zmysel ich vôbec pestovať.

Ukazuje sa to aj na nejakých extrémnych prejavoch počasia?

Faško: Prejavuje sa to nie len v charakteristikách teploty vzduchu, ale aj na charakteristikách zrážok a snehovej pokrývky. Okrem toho aj v charakteristikách vlhkosti a aj v takých výsledkoch meteorologických meraní, ako je napríklad rýchlosť vetra. Teraz sú napríklad veľmi často výstrahy pred nárazovým vetrom a jeho veľkými rýchlosťami. A to nie preto, aby meteorologické služby mali alibi v prípade, že sa niečo stane, ale naozaj sú v súčasnosti tie tlakové výše a níže, určujúce charakter počasia výraznejšie ako v minulosti. Napríklad nedávno, posledný februárový víkend, vtedy keď bolo to mrazivé počasie bol zaznamenaný taký vysoký tlak vzduchu, aký tu desať rokov nebol. A naopak potom zase keď charakter počasia poveterným frontom ovplyvňujú tlakové níže, tak tie tlakové níže zase v oblasti východnej časti atlantického oceánu sú niekedy veľmi hlboké. To potom spôsobuje, že tlakový gradient medzi týmito tlakovými útvarmi spôsobuje silný vietor.

Aká je súčasná situácia sucha na Slovensku? Napríklad zhodnoťte túto zimu.

Turňa: už bolo spomenuté, že sú veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska počas tejto zimy. Zatiaľ čo na Orave bolo nadpriemer zrážok, tak v južnej časti a najmä na juhu východného Slovenska bol nedostatok zrážok s veľkými deficitmi. To sa už začína prejavovať aj v monitoringu sucha, že na týchto miestach v oblasti Košíc, Prešova, na Spiši a aj na Gemeri pozorujeme extrémne sucho.

Extrémne sucho je jednak meteorologické, ale už je aj v pôde. Pretože tam bolo málo snehu počas tejto zimy a už sa to začína prejavovať aj v tej hornej časti pôdy, kde to nasýtenie je už len okolo 40-50%. Na koniec zimy sú to dosť nízke hodnoty. Keď je pôdne nasýtenie pod 50% tak ak by boli nejaké plodiny nasadené, tak je už potrebné ich zavlažovanie.

Ako sa sucho meria?

Turňa: Na meranie sucha používame jednotky SPEI. Tie berú do úvahy zrážky a výpar. V tom výpare je zahrnutá teplota, slnečný svit, rýchlosť vetra a relatívna vlhkosť. Ďalej sa počíta rozdiel týchto zrážok a výparu a pre každú stanicu máme nejaký dlhodobý rad od roku 1981, a z tohto dlhodobého radu sa vypočítajú nejaké normálne hodnoty (priemerné) aké by mali v tom konkrétnom období roka byť. Od toho sa potom odčítajú hodnoty, ktoré sú aktuálne. Čiže urobí sa nejaké štatistické rozdelenie, vyjde napríklad, že 50mm za mesiac je normálny úhrn a teraz je povedzme 20mm, čiže pomocou tohto rozdelenia sa určí, aký je ten deficit a to sa potom prevedie, matematickými operáciami do indexov +1 -1 a +2 -2.

Dlhu dobu sa poľnohospodárska pôda odvodňovala. Tie melioračné sústavy sú často zastaralé a nekontrolované. Spôsobuje to problém?

Faško: Toto má historický aspekt. V období pred rokom 1989 bola snaha využívať na poľnohospodárske účely aj také pôdy, ktoré nemali dobré predpoklady na takéto využívanie. Pôda sa získavala tak, že prostredie bolo odvodňované. Teraz sa nám to svojim spôsobom vypomstilo, v podmienkach, kedy sa vyskytujú veľmi často situácie s málo zrážkami, je veľmi teplo, a potom je následne sucho. To prostredie, ktoré v minulosti bolo schopné zvládnuť tieto situácie lepšie, čiže v období pred melioráciami, tak dnes tam vzniká extrémne sucho. Je to preto, že tá vlaha, ktorá sa tam dokázala akosi prirodzene udržať v minulosti, tak teraz si ju prostredie udržať nevie. V dnešnej dobe pribudlo veľa situácii, kedy je málo zrážok a býva nadnormálne teplo a horúco. Takže máme smolu, že toto sa stalo, a nám neostáva nič iné, ako snažiť sa o revitalizáciu tohto prostredia tak ,aby sa priblížilo stavu pred melioráciami. Avšak to si žiada svoje investície a hlavne sa to nedá urobiť takým spôsobom, že dnes sa rozhodnem a zajtra to budem mať. Cyklus, ktorý je tam nutný,  má nie len niekoľko rokov ale až desaťročí.

Ako by sa to dalo opraviť?

Faško: Najjednoduchšie je vracať do prírody pôvodnú vegetáciu, ktorá tam bola. Vegetácia je zárukou toho, že sa tam bude vlaha opäť dlho držať. Tento proces však trvá  veľmi dlho. Momentálne sa často zdôrazňuje, že aj to, že sa sceľovali pozemky, a že sa robili obrovské lány pôdy, ktoré sa lepšie obhospodarovali, na druhej strane v krajine robilo problém. Krajina by totiž mala mať oblasti, ktoré nie sú intenzívne poľnohospodársky využívané a tie tu krajinu vlastne chránia a zavlažujú. Tam patria napríklad mokrade či oblasti kde sa vyskytujú nejaké stromy alebo kríky. Tie slúžia v našom prostredí aj proti veternej erózii, pretože u nás je v istých ročných obdobiach dosť veterne, takže toto všetko by malo v krajine existovať. V jednom období vývoja tejto spoločnosti sa tieto doplnkové prvky krajiny odstraňovali, a teraz sa ich snažíme zase vrátiť naspäť, ale je to dlhodobá záležitosť.

Snažíme sa ich vrátiť naspäť ale zároveň na našom území prebieha veľký výrub stromov.

Faško: Áno to je obrovská katastrofa, ktorá vyplýva z možností, ktoré dnes existujú pri spracovaní drevnej hmoty. Otvorili sa možnosti ako túto hmotu využívať, a tak niektoré podnikateľské subjekty teraz likvidujú krajinu. Veľmi veľa sa rúbe a to takým štýlom, že sa v podstate berie všetko v danom priestore a v krajine neostane nič. Toto je zlé, pretože keď sa robí výrub, tak by mal byť selektívny a mal by sa robiť tak, aby rovnováha v krajine, ktorú tieto stromy zabezpečujú, nebola tak narušená ako to je dnes. Je to doslova nenažranosť niektorých ľudí, ktorá vyústila až do tohto štádia.

Sú následky badateľné už dnes ?

Faško: Tie efekty sú už badateľné a budeme ich ešte veľmi dlho pozorovať. Napríklad to sucho, ktoré by tu bolo tak či tak, je kvôli tomuto ešte výraznejšie. Hlavne v takých regiónoch kde nezvyklo bývať. Tu by som chcel upozorniť na jednu vec: u nás nebolo úplne samozrejmé, že bolo sucho v miestach ako vysokohorské oblasti, alebo oblasti na severozápade Slovenska. Teraz tam býva takisto obdobie, kedy nie je dosť zrážok a pri momentálnych teplotných podmienkach tam už dnes sucho vznikne. Je to kvôli tomu, že v týchto oblastiach ubudlo množstvo stromov. V dôsledku toho môžu v týchto oblastiach vznikať aj napríklad lesné požiare.

Sucho je kvôli výrubu stromov ešte citeľnejšie ako by normálne bolo. Jednoducho namiesto toho, aby sme sa snažili stromy v krajine udržať, v súvislosti s poveternostnými podmienkami, ktoré u nás sú, tak robíme presný opak.

Turňa: Les dokáže tu vodu udržať. Tým, že je krajina odlesnená, tak je tam veternejšie a tým pádom sa zvyšuje aj výpar a viac sa presušuje pôda.

Je to zvláštne, pretože pritom existujú iniciatívy ako adoptuj strom a podobne, kedy si ľudia kupujú za pomerne veľa peňazí stromy aby tej prírode pomohli a na druhú stranu sa takto vo veľkom klčujú cele lesy.

Faško: Našťastie ešte v spoločnosti existujú ľudia, ktorí si uvedomujú, že to nie je dobré a takéto iniciatívy slúžia k tomu, aby sa aspoň čiastočne ten zlý stav trošku naprával.

Turňa: Lenže aj keď tie stromčeky vysadia, tak bude trvať ešte roky kým vyrastú.

Faško: To je druhá strana mince. Často počúvam sťažnosti, že sa zasadili stromčeky, ale iba jedna tretina sa ujala. Ale to je úplne jasné, veď v takom prostredí ako by sa aj ujali. V minulosti keď sa vysádzali stromčeky, tak sa to robilo v prostredí, kde rástli okolo iné stromy a bolo tam vlhkejšie. To dávalo príležitosť novým sadeniciam, aby sa ujímali. Ale keď ich dnes nasadíte do takýchto vyprahnutých miest, tak šanca, že sa ujmú je omnoho nižšia. Má to široké súvislosti, a preto vravím, že si vždy treba veľmi dobre rozmyslieť, čo naše činy spôsobia, pretože náprava nie je taká jednoduchá, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Je to totiž systémová záležitosť, a keď sa ten systém destabilizuje, návrat naspäť je veľmi ťažký.

Predpokladám, že vy sa snažíte aby k určitým zmenám došlo, ale nejaká časť spoločnosti tieto zmeny nevníma ako dôležité, aký je teda výsledok vo finále?

Faško: Použijem príklad: klimatická zmena podmienená činnosťou človeka spôsobila to, čo teraz prežívame. Pretože my už sme ňou ovplyvnení a v minulom storočí v tejto súvislosti nejaké systémové kroky nerobili. V priebehu 21. storočia vznikli politické iniciatívy, ktoré vyznievajú tak, že sa snažia tento problém riešiť. Problém si uvedomujú nie len lesníci, poľnohospodári, vodohospodári, ale aj štátne inštitúcie, ktoré iniciujú legislatívu a povedal by som, že je snaha tento problém riešiť. Nakoniec je to však podobné ako všetky tie iniciatívy, ktoré vznikli s klimatickou zmenou, že zatiaľ je všetko skôr iba na papieri. Ten praktický moment realizácie zatiaľ chýba. Nerieši sa to komplexne. To je ten problém, že pokiaľ sa nič neurobí a neurobíme žiadne systémové opatrenia, tak sa stav bude iba zhoršovať. Treba robiť praktické veci, nie len vyvíjať snahu, lebo to je málo. Ten stav, je už taký zlý, že rozprávať o tom len na akademickej úrovni je príliš málo.

Vedeli by ste mi ešte popísať predispozície tých najväčších súch v minulosti 2012, 2015, 2017, 2018.

Faško: Dôležitú úlohu hralo aj to, že počas zimy nebolo dosť zrážok. Pretože keď sme robili analýzu posledných šiestich zím, tak všetky tie zimy, ktoré začínali zimou 2013/2014 ako celok boli abnormálne teplé. Iba zima 2016/2017 vďaka tomu mrazivému januáru bola teplotne normálna, a od ostatných z tých šiestich sa odlišovala. To, že boli tie zimy nadpriemerne teplé, robilo problémy v kumulácii snehovej pokrývky, a preto sa potom na konci týchto zím objavovali také situácie ako je aj teraz. A to, že už na začiatku jari bolo príliš teplo. V minulom roku to nebolo. Ale napríklad v roku 2017 bolo v marci veľmi teplo.

Teplota na začiatku jari súvisí veľmi s tým, koľko snehu napadalo v tých zimách predtým. A toho snehu vo väčšine územia nebolo až tak veľa.

Sú tieto situácie výnimočné iba pre 21 storočie? Alebo bolo sucho už historicky?

Faško: Jedna pani mi minule vravela, že jej stará mama spomínala, že aj v tridsiatych rokoch minulého storočia sa už vo februári sial hrášok. Áno, sial, ale bolo to možno raz za 20 rokov. Teraz sa situácie takéhoto charakteru, vyskytujú v jednom desaťročí minimálne šesť krát. To znamená, že tá častosť výnimočných stavov je v súčasnosti oveľa väčšia, ako by to štandardne malo byť. Počasie má veľmi široké spektrum svojich prejavov, takže samozrejme v minulosti sa toto stávalo, ale boli to len také diskrétne záležitosti.

Turňa: nie je to len o tom, že je málo snehu v zime, a potom sa na jar rýchlo roztopí, ale že sa to sucho v lete ešte viac zintenzívni. V podstate každé leto za posledných 20 rokov bolo nadpriemerne teplé a keď nie sú zrážky, alebo sú len v podobe búrok, niekde lokálne, tak na väčšej ploche sa to sucho prejaví.

Faško: Je to naozaj všetko navzájom poprepájané, pretože ako povedal Maroš, teraz sú všetky letá nadnormálne teplé. Už jednoducho neexistuje studené leto. To ale vyplýva z toho, aká je jar predtým. Pretože ak tá jar je suchá a teplá, tak leto už má taký základ, že ak sa sem aj dostáva studený vzduch, tak tá vzduchová hmota sa veľmi rýchlo transformuje.

Ďalší problém je, že odkiaľ k nám má v lete prúdiť studený vzduch? Pretože už je teplo aj v Škandinávii a zachraňuje to atlantický oceán, lenže ako som vravel, teraz to býva s tým západo- východným prúdením niekedy problém. Takže vlastne ten chladnejší vzduch k nám nemá odkial prúdiť.

Dá sa povedať, že klíma bude pripomínať napríklad klímu aká tu bola v minulosti?

Faško: Ako som spomínal. Klíma na zemi prechádza stále nejakými cyklickými zmenami, ale to je to čo neovplyvníme. Avšak to čo prežívame teraz je spôsobené rýchlym vývojom spoločnosti, ktorý teraz prebieha. Treba sa napríklad zamyslieť, že koľko ľudí žilo v stredoveku na zemi. Bolo to neporovnateľne menej ako v súčastnosti a aj pôsobenie človeka bolo vtedy relatívne zanedbateľné a neprejavovalo sa tak silno ako dnes. Všetko podlieha akýmsi globálnym pravidlám a všetci robia veci rovnako, pretože dnes vlastne ekonomický vývoj istým spôsobom ovplyvňuje správanie ľudí. Ak robí spoločnosť niečo dobre, tak to je super, ale na druhej strane keď robíme nejaké chyby, tak sa robia všade. Ten výsledný efekt je o to horší. V minulosti boli dosť veľké regionálne rozdiely medzi jednotlivými časťami sveta. Dnes je snaha aby to tak nebolo a tým pádom sa efekt negatívnych vplyvov človeka zvýrazňuje.

Čo sme mali robiť aby to bolo dobre?

Faško: Mali by sme sa snažiť udržať vodu v krajine. Stále tu hovoríme o suchu a o nadnormálnom teple, no a voda je takým osviežovačom krajiny, ochladzuje ju. Čiže mali by sme sa snažiť tú vodu, ktorú dostaneme k dispozícii, využiť tak aby nám čo najviac prospela a neodtiekla bez úžitku. Kvôli tomu sa často zdôrazňuje, že ľudia by mali vodu, ktorá im steká zo striech a rôznych betónových povrchov, ktoré si okolo domov stavajú, zadržiavať. Mnohí to tak nerobia a je to chyba. Tieto neprirodzené plochy v posledných rokoch v oblastiach, kde žijú ľudia, neúmerne narástli. No, a potom sa ľudia sťažujú, že je sucho. Áno je, pretože oni sú dnes leniví napríklad aj kosiť trávu. Takže si postavia dom, radšej všetko naokolo vydláždia. No a následne má ten človek doma sucho a teplo a musí si nainštalovať klimatizáciu, lebo po nociach nevie spať. Lenže elektrina, ktorú na ochladenie použije sa musí z niečoho vyrobiť a na výrobu elektriny sa používajú fosilné palivá, ktoré vlastne celý ten problém spôsobili.

Celé je to o tom byť menej sebecký. Nemali by sme zabúdať, že sme vzišli z nejakého prostredia, a že keď to prostredie budeme veľmi rýchlo transformovať tak aby nám v tomto momente vyhovovalo, tak sa môžeme dostať do situácie, že sa nám tu v budúcnosti nebude páčiť. Predstavuje to problém najmä pre nasledujúce generácie. Neviem, akým spôsobom sa s tým vyrovnajú, ale nebudú nás chváliť.

Bezhlavo sa púšťame do vecí, ktoré robíme len s vidinou zisku a nemyslíme na to, čo spôsobíme. Ale neuvažuje sa nad tým, koľko bude stáť náprava nášho počínania v budúcnosti. A myslím si, že ten dnešný krátkodobý zisk je neporovnateľne menší s tými nákladmi, ktoré budú potrebné na nápravu. Ľudia si myslia, že sucho nie je ich problém. Uvedomia si to až keď sa im niečo stane, keď im napríklad, spadne na dom strom, alebo im vyschne studňa, čo sa už mnohým ľuďom na strednom Slovensku stalo.