Blog: Dumpster diving – Dekadentne ale zadarmo
O predražených produktoch a službách na Islande som toho napísal už veľa. Päťnásobné cenovky oproti tým domovským (za rovnaký produkt) tu nie sú ničím výnimočným. Práve preto sme všetci výmenní študenti rovnako chudobní. Študenti zo západných krajín dostávajú totiž menšie granty ako my, a preto sme na tom v konečnom dôsledku podobne. Pojmy ako syr, kura, steak či ryba sme všetci vymazali zo svojej slovnej zásoby.
Zahraniční študenti, ktorí tu žijú už dlhšie, nám nováčikom predstavili značne dekadentný spôsob obživy. Volá sa dumpster diving. Ako už názov napovedá, ide o skok do koša. Supermarkety denne vyhadzujú do kontajnerov za ich prevádzkami množstvo jedla, ktoré je stále použiteľné. Niekedy sú potraviny len tesne pred dobou exspirácie. Druhýkrát sú zas mierne po záruke, ale všetci vieme, že dátum spotreby je informácia orientačná.
Ak by som sa mal na Islande dobre najesť, minul by som na to všetky peniaze. Tie však pochopiteľne radšej miniem na cestovanie. Kvôli tomu sa dva až trikrát do týždňa vydávam s kamarátmi na lov.
Stretávame sa zväčša pred polnocou, keď už je väčšina supermarketov bezpečne zatvorená a opustená. Zakaždým sformujeme skupinu od štyroch po sedem ľudí. Napriek tomu, že do kontajneru sa zmestí len jeden z nás, väčší počet ľudí je praktický. Najmä balenie a nosenie úlovku je omnoho jednoduchšie. Keď dorazíme na lokáciu, vyberieme spomedzi nás obeť, ktorá pôjde dnu. Daný človek potom vlezie do kontajnera a preberá sa odpadkami. Našťastie, všetky pokazené a zhnité potraviny sú zabalené v čiernych sáčkoch. Tie sú pre nás verziou pandorinej skrinky. Človek v kontajneri teda vyberá použiteľné veci a konzultuje svoje nálezy so zvyškom tlupy. Ostatní majú zatiaľ za úlohu posvietiť mu na terén.
Najčastejšie nájdené potraviny sú chlieb a tortily. Dostalo sa to až do bodu, kedy sme mali doma päť chlebov a šesť balíkov tortíl. Keďže nie je šanca, že by sme ich na byte zjedli, usporiadali sme s kamarátom buritto večer.
Po vyselektovaní bežných potravín z jednotky výberu (cháp obsahu kontajnera) zväčša narazíme na jeden, alebo dva druhy nezvyčajného tovaru: Skyr (islandský trvanlivý jogurt), mrazené jedlá či sladkosti. Väčšinou sa toto jedlo vyskytuje vo veľkom množstve. Avšak okrem neho v kontajneri nič iné nie je. To ale nevadí. Keď jeden deň nájdete sto celozrnných tyčiniek. Druhý deň päťdesiat skyrov a tretí krát si už zoberiete aj ten chlieb, ušetrili ste práve peniaze za raňajky a desiatu. A verte, že sa to ráta, keďže chlieb tu stojí aj sto korún (štyri €).
Po vybrakovaní kontajnera z neho nakoniec vyberieme aj parťáka, ktorý doň vliezol. Potom pobalíme úlovky do tašiek a rýchlym krokom odídeme preč.
Nakoniec sa všetci zídeme u niekoho doma a všetko čo sme v koši našli, poukladáme na stôl podľa druhu. Lup sa následne rozdelí proporcionálne medzi „domácnosti“. Nejde teda len o to, koľko nás na dumpster šlo. Myslíme aj na spolubývajúcich.
Byť študentom na Islande je špecifická skúsenosť. Je to ako za dávnych čias, keď si človek nemohol ísť len tak nakúpiť. Keď chceme rybu, ideme na ryby. Keď chceme chlieb, ideme na dumpster. Keď potrebujem holiča, musím ho nájsť medzi známymi. Komunita výmenných študentov tu preto často pripomína poloanarchistickú komúnu. Všetci si navzájom pomáhame v záujme univerzálne vyššej životnej úrovne.
